História

Na tejto stránke nájdete zaujímavé informácie z histórie, ktoré Vám pomôžu pochopiť mnohé veci a súvislosti aj z prítomnosti . 

 

 Obdobie staroveku    - jantárová cesta.

Okolím dnešného Trojmedzia prechádzala už pred 3-tisíc rokmi jantárová cesta- jedna z najvýznamnejších  obchodných ciest vtedajšieho sveta. Umožňovala obchodné a kultúrne styky medzi  civilizáciami Stredomoría a pobrežia Baltického mora. Po nej sa od Baltického mora prepravoval na juh jantár a opačným smerom sa prepravovali predovšetkých výrobky  z brondzu.  Jantár  - skamenená živica nachádzajúca sa na pobreží Baltického mora bola dôležitým obchodným artiklom, ktorý sa dovážal hlavne do Rímskej ríše i celého vtedy známeho sveta. Používal sa hlavne na výrobu šperkov.
Jedna z vetiev jantárovej cesty smerovala od Baltického mora i cez Kysuce - Baltické more , rieku Wisla , prameň rieky Wisly, Jablunkovský priesmyk, Svrčinovec, Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Brodno, Kysucká brána, Považie, Trenčín, Dunaj, Kaspické, alebo Čierne more.

Trasa viedla aj údolím rieky Kysuca k Jablunkovskému priesmyku, odkiaľ pokračovala okolo rieky Wisla až k Baltickému moru. V tomto období bola táto oblasť skoro neobývana a pokrytá hustými a neschodnými lesmi.

 

 Obdobie stredoveku - osídľovanie Kysúc

V období stredoveku boli vybudované ďalšie prípojky jantárovej cesty, ktoré viedli zo Zlína cez Makov , Čadcu, Svrčinovec, Čierne a Skalité do Zwardoňa.

Veľký význam nadobudla cesta z Budatína cez Jablunkovský priesmyk, ktorá bola jedinou priamou spojnicou medzi Uhorskom a Sliezskom. Táto cesta, ozna čovaná aj ako "via magma" mala teda strategický význam.

Z tohto obdobia sa objavujú aj písomné zmienky o Kysuciach. Uhorský kráľ v roku 1244 daroval trenčianskemu županovi za služby počas tatarského vpádu opustenú krajinu v údoli rieky Kysuce na pohraničí s Poľskom.

Pohraničné oblasti v tomto období naďalej pokrývali husté a neobývané  lesy, ktoré  tvorili hraničné pásmo - tkz. konfinium.

 

Osídľovanie na valašskom práve

V druhej polovici 15. storočia sa do týchto oblasti dostávajú valasi. Bolo to hlavne z dôvodu expanzie Turkov na Balkáne.   Valasi sa vyznačovali  salašníckym spôsobom života a dobytkárskom, pochádzali  pôvodne  z rumunského Valašska a asi od 14. storočia sa šírili z dnešnej Karpatskej Ukrajiny na severné Slovenskoa  do južného Poľska.  Valasi kolonizovali neobývané horské oblasti Beskyd   a začiatkom 16. storočia sa dostávajú aj do Sliezska a na Moravu /Valašsko/.

Valašské obyvateľstvo nadobudlo v týchto oblastiach mimoriadny ekonomický význam, preto bol záujem o jeho trvale usídlenie - na základe .

Podľa neho boli Valasi na určitý čas (6-20 rokov) oslobodení od všetkých poddanských povinností, neskôr od platenia cirkevného desiatku a roboty, za čo museli strážiť cesty, hranice a vykonávať vojenskú službu. Špecifickým znakom valašského osídlenia bolo vytváranie rúbanisk V horách tak vznikalo množstvo malých osád.

 

Osídľovanie na kopaničiarskom práve.

Koncom 16. storočia kolonizácia na valašsko práve prechádza do kolonizácie na kopaničiarskom práve. 

Kopaničiarske právo bolo v začiatkoch podobné valašskému. Zodpovedalo pastiersko – roľníckemu spôsobu života. Osady zakladali osídľovatelia – šoltýsi., lokátori, ktorí na základe zmluvy so zemepánom mali určené výsady pri zakladaní nových osád, mali zabezpečené dedičné richtárstvo s určitou súdnou a a správnou právomocou. Osadníci dostávajú z chotára určeného pre osadu diely - zárubky. Vytvorené zárubky tvorili hospodárstvo jednej rodiny. Kapaničiari boli podobne ako valasi oslobodení na 6-20 rokov od platenia feudálnych dávok Po uplynutí lehoty boli povinní odovzdávať valašský dvadsiatok z dobytka, kožky , mliečne výrobky a pod. a
Rozdelenie chotára vznikajúcej obce na zárubky bola jedena z najvýraznejších odlišností osídľovania na kopaničiarskom práve od osídľovania na valašskom práve.

 

Gorali - ľudia z hôr

 

 

 

Gorali alebo staršie aj Horalietnografická skupina žijúca jednak na česko-poľsko-slovenskom pomedzí zhruba medzi Jablunkovom v Česku (vrátane) a severným Spišom na Slovensku (vrátane) a jednak v malých enklávach v (ostatnom) Poľsku, na (ostatnom) Slovensku a na rumunsko-ukrajinských hraniciach. Na území Slovenska (a územiach prv patriacich k Uhorsku, ale dnes pripojených k Poľsku) sa Gorali najneskôr od 18. storočia sami považovali za Slovákov.

Gorali sú charakteristickí špecifickým goralským nárečím poľského pôvodu, ako aj prevažne valašským folklórom.

Podskupiny:

 

 Za goralské obce na Kysuciach považujeme :

  • Skalité
  • Čierne
  • Svrčinovec
  • Oščadnica
  • Čadečka

Za goralské obce slovenskej časti Oravy považujeme:

  • Oravské Veselé
  • Mútne
  • Novoť
  • Oravská Polhora
  • Rabča
  • Rabčice
  • Sihelné
  • Oravská Lesná
  • Zákamenné
  • (Klin)
  • Suchá Hora
  • Hladovka

 

 

 

SlovakGoralsDialects

 

 

 

 

GORALI V POĽSKU

 

Goralin - Polsko

 

Goralská hymna

 

Góralu, czy ci nie żal ?

 

Góralu, czy ci nie żal
odchodzić od stron ojczystych?
świerkowych lasów i hal
i tych potoków srebrzystych?

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

Góral na góry spoziera
i łzy rękawem ociera.
I góry porzucić trzeba,
dla chleba, Panie dla chleba.

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

Góralu, wróć się do hal!
w chatach wstali ojcowie,
Gdy pójdziesz do nich hen w dal
cóż z nimi Będzie? Ach kto wie?

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

A góral jak dziecko płacze
może ich już nie zobaczę?
I ojców porzucić trzeba,
dla chleba, Panie, dla chleba.

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

Góralu, nie odchodź, nie
na wzgórku u Matki Boskiej,
Tam matka twa płacze cię
uschnie z tęsknoty i troski.

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

On Zwiesił głowę i wzdycha:
oj, dola moja, rzekł z cicha.
I matkę porzucił trzeba,
dla chleba, Panie dla chleba.

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

I poszedł z grabiami, z kosą
w guńdzie starganej szedł boso ,
I poszedł z gór swoich w dal,
góralu, żal mi cię żal...

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sponzori

  • Coop

  • Cbmedia

  • IPC Slovakia

  • BUKOV

  • Nadácia Pontis

  • ALPHA SPORT

  • SKLÁRNE LEDNICKÉ ROVNÉ

  • LEDNICKE ROVNE

  • Autosalón KIA Čadca

Coop

sponzor-coop

Cbmedia

cbmedia-sponzor

IPC Slovakia

chransa logo

BUKOV

BUKOV

Nadácia Pontis

1425562402 re nadacia pontis logo1

ALPHA SPORT

ALPHA SPORTMamut

SKLÁRNE LEDNICKÉ ROVNÉ

Lednické Rovne

LEDNICKE ROVNE

Lednicke Rovne

Autosalón KIA Čadca

KIA

visegraderb01erb02erb03erb04cadcacierneerb05oscadnicarajczagmina-istebna