Goral Marathon - Slovensko

BEH PRIATEĽSTVA TROCH NÁRODOV

História

Na tejto stránke nájdete zaujímavé informácie z histórie, ktoré Vám pomôžu pochopiť mnohé veci a súvislosti aj z prítomnosti .

Obdobie staroveku - jantárová cesta.

Okolím dnešného Trojmedzia prechádzala už pred 3-tisíc rokmi jantárová cesta- jedna z najvýznamnejších obchodných ciest vtedajšieho sveta. Umožňovala obchodné a kultúrne styky medzi civilizáciami Stredomoría a pobrežia Baltického mora. Po nej sa od Baltického mora prepravoval na juh jantár a opačným smerom sa prepravovali predovšetkých výrobky z brondzu. Jantár - skamenená živica nachádzajúca sa na pobreží Baltického mora bola dôležitým obchodným artiklom, ktorý sa dovážal hlavne do Rímskej ríše i celého vtedy známeho sveta. Používal sa hlavne na výrobu šperkov.
Jedna z vetiev jantárovej cesty smerovala od Baltického mora i cez Kysuce - Baltické more , rieku Wisla , prameň rieky Wisly, Jablunkovský priesmyk, Svrčinovec, Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Brodno, Kysucká brána, Považie, Trenčín, Dunaj, Kaspické, alebo Čierne more.

Trasa viedla aj údolím rieky Kysuca k Jablunkovskému priesmyku, odkiaľ pokračovala okolo rieky Wisla až k Baltickému moru. V tomto období bola táto oblasť skoro neobývana a pokrytá hustými a neschodnými lesmi.

Obdobie stredoveku - osídľovanie Kysúc

V období stredoveku boli vybudované ďalšie prípojky jantárovej cesty, ktoré viedli zo Zlína cez Makov , Čadcu, Svrčinovec, Čierne a Skalité do Zwardoňa.

Veľký význam nadobudla cesta z Budatína cez Jablunkovský priesmyk, ktorá bola jedinou priamou spojnicou medzi Uhorskom a Sliezskom. Táto cesta, ozna čovaná aj ako "via magma" mala teda strategický význam.

Z tohto obdobia sa objavujú aj písomné zmienky o Kysuciach. Uhorský kráľ v roku 1244 daroval trenčianskemu županovi za služby počas tatarského vpádu opustenú krajinu v údoli rieky Kysuce na pohraničí s Poľskom.

Pohraničné oblasti v tomto období naďalej pokrývali husté a neobývané lesy, ktoré tvorili hraničné pásmo - tkz. konfinium.

Osídľovanie na valašskom práve

V druhej polovici 15. storočia sa do týchto oblasti dostávajú valasi. Bolo to hlavne z dôvodu expanzie Turkov na Balkáne. Valasi sa vyznačovali salašníckym spôsobom života a dobytkárskom, pochádzali pôvodne z rumunského Valašska a asi od 14. storočia sa šírili z dnešnej Karpatskej Ukrajiny na severné Slovenskoa do južného Poľska. Valasi kolonizovali neobývané horské oblasti Beskyd a začiatkom 16. storočia sa dostávajú aj do Sliezska a na Moravu /Valašsko/.

Valašské obyvateľstvo nadobudlo v týchto oblastiach mimoriadny ekonomický význam, preto bol záujem o jeho trvale usídlenie - na základe .

Podľa neho boli Valasi na určitý čas (6-20 rokov) oslobodení od všetkých poddanských povinností, neskôr od platenia cirkevného desiatku a roboty, za čo museli strážiť cesty, hranice a vykonávať vojenskú službu. Špecifickým znakom valašského osídlenia bolo vytváranie rúbanisk V horách tak vznikalo množstvo malých osád.

Osídľovanie na kopaničiarskom práve.

Koncom 16. storočia kolonizácia na valašsko práve prechádza do kolonizácie na kopaničiarskom práve.

Kopaničiarske právo bolo v začiatkoch podobné valašskému. Zodpovedalo pastiersko – roľníckemu spôsobu života. Osady zakladali osídľovatelia – šoltýsi., lokátori, ktorí na základe zmluvy so zemepánom mali určené výsady pri zakladaní nových osád, mali zabezpečené dedičné richtárstvo s určitou súdnou a a správnou právomocou. Osadníci dostávajú z chotára určeného pre osadu diely - zárubky. Vytvorené zárubky tvorili hospodárstvo jednej rodiny. Kapaničiari boli podobne ako valasi oslobodení na 6-20 rokov od platenia feudálnych dávok Po uplynutí lehoty boli povinní odovzdávať valašský dvadsiatok z dobytka, kožky , mliečne výrobky a pod. a
Rozdelenie chotára vznikajúcej obce na zárubky bola jedena z najvýraznejších odlišností osídľovania na kopaničiarskom práve od osídľovania na valašskom práve.

Gorali - ľudia z hôr

Gorali alebo staršie aj Horali sú etnografická skupina žijúca jednak na česko-poľsko-slovenskom pomedzí zhruba medzi Jablunkovom v Česku (vrátane) a severným Spišom na Slovensku (vrátane) a jednak v malých enklávach v (ostatnom) Poľsku, na (ostatnom) Slovensku a na rumunsko-ukrajinských hraniciach. Na území Slovenska (a územiach prv patriacich k Uhorsku, ale dnes pripojených k Poľsku) sa Gorali najneskôr od 18. storočia sami považovali za Slovákov.

Gorali sú charakteristickí špecifickým goralským nárečím poľského pôvodu, ako aj prevažne valašským folklórom.

Podskupiny:

sliezski Gorali - PL, CZ
zywiecki Gorali - PL
kysuckí (čadčianski) Gorali - SK (aj enklávy v severnejšom Poľsku), enklávy v Rumunsku (pri Ukrajine)
babohorskí Gorali - PL
oravskí Gorali - SK, ?PL (severná Orava)
podhalianski Gorali (Podhalania) - PL
sanckí Gorali - PL
zagórzanskí Gorali - PL
pieninskí Gorali - PL
spišskí Gorali - SK, PL (severný Spiš, vrátane Zamaguria)
slovenské enklávy:
- na Liptove: obce Malé Borové, Veľké Borové, Huty, Liptovská Lúžna, Liptovská Teplička
- Pohorelá
- Lom nad Rimavicou