História

Na tejto stránke nájdete zaujímavé informácie z histórie, ktoré Vám pomôžu pochopiť mnohé veci a súvislosti aj z prítomnosti . 

 

 Obdobie staroveku    - jantárová cesta.

Okolím dnešného Trojmedzia prechádzala už pred 3-tisíc rokmi jantárová cesta- jedna z najvýznamnejších  obchodných ciest vtedajšieho sveta. Umožňovala obchodné a kultúrne styky medzi  civilizáciami Stredomoría a pobrežia Baltického mora. Po nej sa od Baltického mora prepravoval na juh jantár a opačným smerom sa prepravovali predovšetkých výrobky  z brondzu.  Jantár  - skamenená živica nachádzajúca sa na pobreží Baltického mora bola dôležitým obchodným artiklom, ktorý sa dovážal hlavne do Rímskej ríše i celého vtedy známeho sveta. Používal sa hlavne na výrobu šperkov.
Jedna z vetiev jantárovej cesty smerovala od Baltického mora i cez Kysuce - Baltické more , rieku Wisla , prameň rieky Wisly, Jablunkovský priesmyk, Svrčinovec, Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Brodno, Kysucká brána, Považie, Trenčín, Dunaj, Kaspické, alebo Čierne more.

Trasa viedla aj údolím rieky Kysuca k Jablunkovskému priesmyku, odkiaľ pokračovala okolo rieky Wisla až k Baltickému moru. V tomto období bola táto oblasť skoro neobývana a pokrytá hustými a neschodnými lesmi.

 

 Obdobie stredoveku - osídľovanie Kysúc

V období stredoveku boli vybudované ďalšie prípojky jantárovej cesty, ktoré viedli zo Zlína cez Makov , Čadcu, Svrčinovec, Čierne a Skalité do Zwardoňa.

Veľký význam nadobudla cesta z Budatína cez Jablunkovský priesmyk, ktorá bola jedinou priamou spojnicou medzi Uhorskom a Sliezskom. Táto cesta, ozna čovaná aj ako "via magma" mala teda strategický význam.

Z tohto obdobia sa objavujú aj písomné zmienky o Kysuciach. Uhorský kráľ v roku 1244 daroval trenčianskemu županovi za služby počas tatarského vpádu opustenú krajinu v údoli rieky Kysuce na pohraničí s Poľskom.

Pohraničné oblasti v tomto období naďalej pokrývali husté a neobývané  lesy, ktoré  tvorili hraničné pásmo - tkz. konfinium.

 

Osídľovanie na valašskom práve

V druhej polovici 15. storočia sa do týchto oblasti dostávajú valasi. Bolo to hlavne z dôvodu expanzie Turkov na Balkáne.   Valasi sa vyznačovali  salašníckym spôsobom života a dobytkárskom, pochádzali  pôvodne  z rumunského Valašska a asi od 14. storočia sa šírili z dnešnej Karpatskej Ukrajiny na severné Slovenskoa  do južného Poľska.  Valasi kolonizovali neobývané horské oblasti Beskyd   a začiatkom 16. storočia sa dostávajú aj do Sliezska a na Moravu /Valašsko/.

Valašské obyvateľstvo nadobudlo v týchto oblastiach mimoriadny ekonomický význam, preto bol záujem o jeho trvale usídlenie - na základe .

Podľa neho boli Valasi na určitý čas (6-20 rokov) oslobodení od všetkých poddanských povinností, neskôr od platenia cirkevného desiatku a roboty, za čo museli strážiť cesty, hranice a vykonávať vojenskú službu. Špecifickým znakom valašského osídlenia bolo vytváranie rúbanisk V horách tak vznikalo množstvo malých osád.

 

Osídľovanie na kopaničiarskom práve.

Koncom 16. storočia kolonizácia na valašsko práve prechádza do kolonizácie na kopaničiarskom práve. 

Kopaničiarske právo bolo v začiatkoch podobné valašskému. Zodpovedalo pastiersko – roľníckemu spôsobu života. Osady zakladali osídľovatelia – šoltýsi., lokátori, ktorí na základe zmluvy so zemepánom mali určené výsady pri zakladaní nových osád, mali zabezpečené dedičné richtárstvo s určitou súdnou a a správnou právomocou. Osadníci dostávajú z chotára určeného pre osadu diely - zárubky. Vytvorené zárubky tvorili hospodárstvo jednej rodiny. Kapaničiari boli podobne ako valasi oslobodení na 6-20 rokov od platenia feudálnych dávok Po uplynutí lehoty boli povinní odovzdávať valašský dvadsiatok z dobytka, kožky , mliečne výrobky a pod. a
Rozdelenie chotára vznikajúcej obce na zárubky bola jedena z najvýraznejších odlišností osídľovania na kopaničiarskom práve od osídľovania na valašskom práve.

 

Gorali - ľudia z hôr

 

 

 

Gorali alebo staršie aj Horalietnografická skupina žijúca jednak na česko-poľsko-slovenskom pomedzí zhruba medzi Jablunkovom v Česku (vrátane) a severným Spišom na Slovensku (vrátane) a jednak v malých enklávach v (ostatnom) Poľsku, na (ostatnom) Slovensku a na rumunsko-ukrajinských hraniciach. Na území Slovenska (a územiach prv patriacich k Uhorsku, ale dnes pripojených k Poľsku) sa Gorali najneskôr od 18. storočia sami považovali za Slovákov.

Gorali sú charakteristickí špecifickým goralským nárečím poľského pôvodu, ako aj prevažne valašským folklórom.

Podskupiny:

 

 Za goralské obce na Kysuciach považujeme :

  • Skalité
  • Čierne
  • Svrčinovec
  • Oščadnica
  • Čadečka

Za goralské obce slovenskej časti Oravy považujeme:

  • Oravské Veselé
  • Mútne
  • Novoť
  • Oravská Polhora
  • Rabča
  • Rabčice
  • Sihelné
  • Oravská Lesná
  • Zákamenné
  • (Klin)
  • Suchá Hora
  • Hladovka

 

 

 

SlovakGoralsDialects

 

 

 

 

GORALI V POĽSKU

 

Goralin - Polsko

 

Goralská hymna

 

Góralu, czy ci nie żal ?

 

Góralu, czy ci nie żal
odchodzić od stron ojczystych?
świerkowych lasów i hal
i tych potoków srebrzystych?

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

Góral na góry spoziera
i łzy rękawem ociera.
I góry porzucić trzeba,
dla chleba, Panie dla chleba.

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

Góralu, wróć się do hal!
w chatach wstali ojcowie,
Gdy pójdziesz do nich hen w dal
cóż z nimi Będzie? Ach kto wie?

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

A góral jak dziecko płacze
może ich już nie zobaczę?
I ojców porzucić trzeba,
dla chleba, Panie, dla chleba.

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

Góralu, nie odchodź, nie
na wzgórku u Matki Boskiej,
Tam matka twa płacze cię
uschnie z tęsknoty i troski.

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

On Zwiesił głowę i wzdycha:
oj, dola moja, rzekł z cicha.
I matkę porzucił trzeba,
dla chleba, Panie dla chleba.

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

I poszedł z grabiami, z kosą
w guńdzie starganej szedł boso ,
I poszedł z gór swoich w dal,
góralu, żal mi cię żal...

Góralu, czy ci nie żal?
Góralu wracaj do hal!

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sponzori

  • Coop

  • Cbmedia

  • IPC Slovakia

  • BUKOV

  • Nadácia Pontis

  • KIA MOTORS SLOVAKIA - GENERÁLNY PARTNER GORAL MARATHON 2016

  • ALPHA SPORT

  • SKLÁRNE LEDNICKÉ ROVNÉ

  • LEDNICKE ROVNE

  • Autosalón KIA Čadca

Coop

sponzor-coop

Cbmedia

cbmedia-sponzor

IPC Slovakia

chransa logo

BUKOV

BUKOV

Nadácia Pontis

1425562402 re nadacia pontis logo1

KIA MOTORS SLOVAKIA - GENERÁLNY PARTNER GORAL MARATHON 2016

kia-motors

ALPHA SPORT

ALPHA SPORTMamut

SKLÁRNE LEDNICKÉ ROVNÉ

Lednické Rovne

LEDNICKE ROVNE

Lednicke Rovne

Autosalón KIA Čadca

KIA

visegraderb01erb02erb03erb04cadcacierneerb05oscadnicarajczagmina-istebna